Dôvera v Boha

David Wilkerson (1931-2011)

28. augusta 2024

Jozue a Kaleb boli medzi dvanástimi špehmi, ktorí boli vyslaní na prieskum zasľúbenej zeme. Keď v krajine objavili nepriateľov, neronili slzy, nariekajúc nad podmienkami, ktoré našli. Naopak, po preskúmaní krajiny sa radovali a vrátili sa plní nádeje, viery a vízie.

Poznáte takýchto kresťanov? Vždy sa radujú. Viete, že znášajú strašné skúšky, no zdá sa, že sa vedia uprostred svojej situácie chytiť Boha.

A čo vy? Ste stále skleslí, stále sa sťažujete? Možno vás posadli vaše osobné problémy alebo rodinné situácie a zožrali vašu dušu. Milovaní, bez ohľadu na to, čím prechádzate, ste pre Boha vzácni. Ak k nemu prídete s kajúcim srdcom a hladnou dušou, dá vám svoju víziu a nádej.

Jozue a Kaleb mali zjavenie svojej hodnoty v Božích očiach a vedeli, že Izrael je pre Pána výnimočný. To bol kľúč k ich nádejnému, víťaznému duchu. Jozue povedal: „Ak má Pán v nás záľubu, uvedie nás do tejto krajiny a dá nám ju“ (Numeri 14,8, NKJ). Inými slovami: „Pretože má v nás záľubu, sme už v tejto krajine ako doma.“ (Jozue, 1 Mojžišova 4,8).

Je to rovnaké zjavenie, aké mal Dávid: „Vyviedol ma a vyslobodil ma, lebo si ma obľúbil.“ Podobne aj každý dnešný víťazný kresťan má to isté zjavenie milujúceho nebeského Otca. „Nemôžeme zlyhať! Všetci naši nepriatelia sú pre nás pokrmom, pretože sme Pánovi vzácni. On má z nás radosť.“

Dovoľte mi, aby som vám v kázaní Jozueho a Káleba zjavil veľké Božie milosrdenstvo. Izrael strávil noc vzburou, utápal sa v nevere, plakal, akoby ho Boh opustil, a nakoniec si určil veliteľa, ktorý ich mal viesť späť do Egypta. Pán však k nim poslal Jozueho a Kaleba, ktorí ľudu povedali: „Len sa nebúrte proti Pánovi a nebojte sa ľudu krajiny, lebo je to náš chlieb; ich ochrana od nich odišla a Pán je s nami. Nebojte sa ich“ (Numeri 14,9).