Keď nemáme nádej

Gary Wilkerson

22. apríla 2024
Elizeus zdedil úlohu proroka po Eliášovi. V 2. knihe kráľov 4 sa Elizeus stretol s jednou zo svojich prvých veľkých skúšok, keď sa naňho obrátila Šunamitka, ktorej práve zomrel syn. V zúfalstve povedala Elizeovi: “Modlila som sa a postila, plakala a prosila, ale od Hospodina som nič nedostala. Keď mi odišiel syn, nemám silu ísť ďalej. Jednoducho nerozumiem, čo Boh robí. Je to viac, ako môžem uniesť.”

Elizeus reagoval tak, že urobil niečo nezvyčajné. “Povedal Geházimu [svojmu sluhovi]: ‘Zaviaž si šaty.'” Inými slovami: “Prepáš si bedrá.” Potom pokračoval: “Vezmi si do ruky moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nezdrav ho, a ak niekto pozdraví teba, neodpovedaj. A polož moju palicu na tvár dieťaťa” (2 Kráľ 4,29, ESV).

Geházi poslúchol Elizeove pokyny, išiel do domu rodiny a položil svoju palicu na tvár mŕtveho dieťaťa. Nebolo na nej vidieť žiadnu známku života, a tak sa Geházi vrátil k Elizeovi so slovami: “Dieťa sa neprebudilo” (2 Kráľ 4,31).

Tu je moja otázka pre vás. Čo robíte, keď všetko, čo skúsite, neprináša žiadny výsledok? Kam sa obrátiš, keď každá tvoja snaha nedosiahne svoj cieľ?

Prichádza čas, keď nemáme iné zdroje iba samotného Pána Ježiša. V tomto príbehu je Elizeus predobrazom Krista. Prišiel k tej šunammejskej rodine a natiahol sa nad telo mŕtveho chlapca. Keď bol tvárou v tvár, nohou k nohe, rukou k ruke nad dieťaťom, vdýchol do neho.

Čo sa stalo potom? Písmo hovorí, že chlapec sedemkrát kýchol (pozri 2 Kr 4, 35). Bol živý! Čo spôsobilo tento nový život? Do situácie vdýchol sám Pán Ježiš. Keď nemáme žiadnu nádej, žiadne zdroje, žiadne schopnosti, Kristus vdýchne do našich okolností svoj nadprirodzený život.

Urobte to svojou modlitbou: “Pane, ja nemám nič, ale ty máš všetko, a teraz ťa potrebujem. Ak do môjho problému nevdýchneš, nezvládnem to. Ja to nezvládnem, ale ty áno, Pane!”