Keď sa vyslobodenie odkladá

Gary Wilkerson

augusta 2024

“Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo chradnem; uzdrav ma, Pane, lebo moje kosti sa trápia. Aj moja duša sa veľmi trápi. Ale ty, Pane – ako dlho?” (Žalm 6, 2-3). Jedno Dávidovo zvolanie zahŕňalo všetky jeho utrpenia: “Hospodine – ako dlho?”

Aj ja som volal ako Dávid nad svojimi útrpnými skúškami. “Pane, ako dlho budem mať bezsenné noci nad svojím márnotratným synom? Ako dlho sa bude liečiť moje zranenie chrbta? Bude táto hrozba rakoviny trvať celý môj život?”

Božia dobrota sa často prejavuje v odkladaní nášho vyslobodenia. Stačí lusknutie prsta, mrknutie oka alebo výdych z nozdier a Boh by mohol vyriešiť každú našu skúšku a utrpenie. Pôsobí však Pán v našich životoch na väčší cieľ, než aký by sa dal dosiahnuť okamžitým vyslobodením?

Z konca Dávidovho príbehu vieme, že Boh robil práve to. Odkladal vyslobodenie svojho služobníka s cieľom dosiahnuť niečo väčšie, a to nielen pre kráľa, ale aj pre izraelský národ. Preto slová “Ako dlho?” majú byť poučné. Sú výkrikom pretrvávajúcej túžby.

Vidíte, že kým voláme tieto dve slová, v našich srdciach sa odohráva veľké dielo. “Ako dlho?” nie je len výkrik túžby, ale výkrik viery; je vyslovený z hlbokého poznania, že Boh skutočne vyslobodzuje. Od 1. Mojžišovej knihy až po Zjavenie Božie slovo jasne hovorí, že keď sa ľudia ocitnú v hroznej situácii, môžu sa na neho obrátiť a on ich verne vyslobodí.

Pravdou je, že Božie odloženie nášho vyslobodenia je miestom, kde sa pneumatiky stretávajú s cestou, pokiaľ ide o našu vieru. Boh je dobrý, keď odkladá naše vyslobodenie. Každý Boží sľub je pravdivý, nikdy neklame. Ak sa jeho zasľúbenia odkladajú, nie je to preto, že by nás nebol schopný vyslobodiť, ale skôr je to určené pre jeho väčšie zámery.

Boh pracuje pre nejaké väčšie dobro v našich životoch, dušiach, srdciach, mysliach a vzťahoch s ním. Môžeme si byť istí, že z vnútra každého nášho výkriku sa uskutočňuje úžasné, večné dielo.