Podriadenie sa Bohom určenej autorite

Podriadenie sa Bohom určenej autorite

Zac Poonen | 10. marca 2024

Boh je najvyššou autoritou vo vesmíre. O tom niet najmenších pochýb. Boh však deleguje aj autoritu. Vládni predstavitelia, rodičia a cirkevní vodcovia majú autoritu v spoločnosti, domácnostiach a cirkvách. Cirkev nie je demokracia, ako ju niektorí považujú, kde je každý priamo zodpovedný len Bohu. Nie, v Cirkvi sú vedúci, ktorých určil Pán a ktorým by sme sa mali podriadiť a poslúchať ich. Je to Božia vôľa a jasne sa o tom učí v Písme. Tak ako Božie slovo prikazuje, aby sa ľudia podriaďovali vládcom, manželky manželom, deti rodičom a sluhovia pánom, tak prikazuje podriadenosť aj v Cirkvi.

“Nikto nemôže účinne slúžiť Bohu alebo byť sám duchovným vodcom, kto nikdy v živote nepoznal podriadenosť voči iným.”

Boh ustanovil starších, aby viedli miestne zbory. Tam, kde sú starší skutočne umiestnení od Boha v zbore, sú Pánovými zástupcami a majú niečo z jeho autority. Pán povedal učeníkom, ktorých vyslal: “Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vás odmieta, mňa odmieta” (Lk 10, 16).

Božie slovo obsahuje príkazy, ako napr.: “Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami ako tí, čo budú skladať účty. Nech to robia s radosťou, a nie so zármutkom, lebo by to bolo pre vás neužitočné” (Žid 13, 17).

Boh nás ako členov Kristovho tela umiestňuje do skupín spoločenstva (zborov alebo tímov kresťanských pracovníkov). V nich sme povolaní podriadiť sa duchovným vodcom, ktorých nám Boh určil, a pohybovať sa s nimi ako tím. Ak nás Boh umiestnil do cirkevného spoločenstva alebo do tímu kresťanských pracovníkov, sme povinní podriadiť sa vedúcim, ktorých Boh nad nami ustanovil, a nasledovať ich v tímových záležitostiach.

Jediné, čím si musíme byť istí, je, že nás Boh do tohto tímu umiestnil. Keď je táto záležitosť vyriešená, niet pochýb o tom, že Boh od nás očakáva, že sa podriadime svojim vedúcim a budeme ich poslúchať. Mnohé problémy v kresťanskej práci sa vyriešia, keď pochopíme túto biblickú zásadu. Vezmime si príklad samotného Božieho Syna. Ako mladý chlapec čítame, že žil v podriadenosti Jozefovi a Márii (Lk 2, 51). Ježiš bol dokonalý. Jozef a Mária neboli. Napriek tomu Dokonalý žil celé roky v podriadenosti nedokonalých ľudských bytostí, pretože taká bola Božia vôľa. Otcova vôľa vyriešila pre Ježiša všetky záležitosti s konečnou platnosťou. Ak by Jeho Otec chcel, aby žil v podriadenosti Jozefovi a Márii, urobil by to – a to aj tak dlho, ako by to Jeho Otec chcel. Aj na príklade dokonalého Božieho Syna teda vidíme, že jediná dôležitá otázka znie: “Je to Božia vôľa, aby som bol v tomto spoločenstve?”. Ak je odpoveď “áno”, potom sa stáva našou povinnosťou podriadiť sa Bohu určenému vedeniu. Vzbura proti autorite bola prvým hriechom spáchaným vo vesmíre, keď sa Lucifer, hlava anjelov, vzbúril proti Božej autorite nad ním. V dnešnom svete pôsobia dvaja duchovia – Kristov duch, ktorý vedie ľudí k tomu, aby sa podriadili Bohom ustanovenej autorite, a Satanov duch, ktorý vedie ľudí k vzbure proti tejto autorite. Duch vzbury je dnes rozšírený v spoločnosti, v domácnosti aj v Cirkvi. Je to jasný dôkaz toho, že svet sa rýchlo vzďaľuje od Boha a čoraz viac ho ovláda satan. Ako členovia Kristovho tela sme povolaní postaviť sa proti tomuto satanskému princípu a nasledovať Kristov príklad podriadenosti. Podriadením sa Bohom ustanovenému vedeniu nikdy nemôžeme prehrať. Na druhej strane, vzburou môžeme veľa stratiť. Podriadenie sa Bohom určenému vedeniu je Božou metódou, ako nás viesť ďalej k duchovnej zrelosti. Ak sa nepodriadime tam, kam nás Boh volá, zostaneme duchovne zakrpatení. Mnohí veriaci sa nikdy na vlastnej koži nenaučili realitu Božej zvrchovanosti, pretože nikdy nepoznali, aké to je byť kontrolovaný a zmarený vo svojich plánoch v dôsledku pokorného podriadenia sa svojim duchovným vodcom. Nikto nemôže účinne slúžiť Bohu alebo byť sám duchovným vodcom, kto nikdy v živote nepoznal podriadenosť voči iným. Podriadenosť nie je niečo potupné a utláčajúce, ako nám šepká do uší diabol. Naopak, je to prostriedok, ktorým nás Boh duchovne chráni. V prvých rokoch nášho kresťanského života, keď ešte nepoznáme Božie cesty, môžeme byť sami uchránení pred mnohými nástrahami a tiež ochránení pred tým, aby sme v mladíckej horlivosti zviedli na scestie iných, ak sa podriadime svojim duchovným vodcom. Tieto roky strávené v podriadenosti môžu byť tiež časom, keď nás Boh učí zákonom svojho kráľovstva, a tým nás duchovne obohacuje, aby sme mohli slúžiť iným. Koľko toho strácame, keď sa vyhýbame ceste podriadenosti!