Vlažnosť srdca

Gary Wilkerson

5. augusta 2024

Srdce, ktoré už nehorí pre Boha, alebo možno nikdy nehorelo, má charakteristické znaky.

Vlažným srdcom je srdce bez modlitby, ktoré nemá túžbu modliť sa alebo vstúpiť do Božej prítomnosti.
Vlažné srdce nie je prebudené Božím slovom. Niektoré časti Biblie považuje za zaujímavé a emocionálne dojímavé, ale nechápe moc Písma premieňať srdcia.
Vlažnosť srdca je neposlušná voči Slovu. Keď vlažné srdce začne reagovať na Slovo a Duch Svätý ho prerazí a zjaví pravdu, takéto srdce je ako človek, o ktorom hovorí Jakub: “Je ako človek, ktorý sa pozorne pozerá na svoju prirodzenú tvár v zrkadle… a odíde a hneď zabudne, aký bol” (Jak 1,23-24, ESV). Vlažnosť srdca nie je činiteľom Slova.
Vlažnosť srdca má malú alebo žiadnu vášeň pre duše a malú alebo žiadnu túžbu modliť sa za stratených alebo ich oslovovať.

Vlažný človek chodí do zboru len vtedy, keď sa mu to hodí. Hoci Písmo jasne hovorí, že nemáme zanedbávať spoločné stretnutia, vlažné srdce to nepovažuje za dôležité (pozri Židom 10,25).
Vlažnosť srdca emocionálne otupí; je bez pohnutia. Bude čítať toto posolstvo a počuť túto pravdu, ale nebude sa o ňu zaujímať. Stane sa citovo otupeným voči veciam Ducha, Slovu, modlitbe a strateným.
Pri všetkých týchto vlastnostiach však pre vlažných ľudí existuje nádej! “Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem jesť s ním a on so mnou” (Zjv 3, 20). Ježiš vás volá z vášho vlažného stavu. Hovorí: “Áno, klopem na dvere tvojho domu. Chcem vstúpiť a podeliť sa s tebou o jedlo a vidieť, ako sa vo tvojom srdci a živote znovu rozhorí Boží oheň.”